reklama

Nesieme bremeno, ktoré nás môže zabiť - čo bude potom.

Stále sa točíme okolo jedného. Je ešte Slovensko schopné usporiadať pomery prijateľné k hospodáreniu na pôde a k obnoveniu vzťahu k nej ? Je Slovensko schopné vyrábať potraviny a zásobovať obyvateľov ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Je skutočne ťažké po sedemdesiatich rokoch komunikovať verejnosti ako by poľnohospodárstvo vyzeralo, keby... Jedno je isté, kým sme sa predbiehali v kolektivizovaní a združstevňovaní ( na začiatku násilne ), hospodársky vyspelé krajiny udržali poľnohospodárstvo založené na menších ale efektívnych celkoch, modernizovali ich a družstvá sa tam stali symbolom odbytu a obchodu. Všetko je vymyslené, a predstavte si, všetko funguje. Faktom je, že taký poľnohospodársky podnik z väčšej časti hospodáril na vlastnej pôde. Nepotrebuje export, vystačí si s miestnou spotrebou. Sme hospodársky vyspelá krajina ?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa stupňa konzumu určite áno. Máme všetkého dostatok a ponuka je pestrá. Pri tomto dostatku zabúdame na to, čo bude potom. Totiž svetlé zajtrajšky a nepripravenosť na zmenu nás stála ďalších tridsať rokov blúdenia.

Ak odmyslíme neuveriteľnú silu účelovej demagógie a propagandy o funkčnosti socialistického poľnohospodárstva ostane nám realita a teraz pozor, moja vlastná skúsenosť.

Pôsobil som na hospodárskom dvore štátneho majetku. Bola to klasika. Dojnice, ošípané, rastlinná výroba a zdalo sa, že nič nechýba. Vedenie, panstvo podobné dnešným oligarchom - rozdávanie na všetky strany, kamaráti z mokrej štvrte - štátne orgány, lekári, sudcovia, policajti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zamestnanci - privezení z rôznych kútov do novopostavenej bytovky, prečudesného útvaru na dedine. odtrhnutí od prostredia, odcudzení od pôdy, bez vzťahu k zvieratám. Áno, takto to fungovalo. A k tomu dostupný spracovateľský priemysel. Zdá sa Vám to ideálne. Až na jeden faktor - nikto nepredvídal čo bude potom, nikto nepredpokladal zmenu. Ešte aj kolegovia z majetkov prestali chovať, ak už nemohli kŕmiť zo štátneho.

Totalita skončila a ostalo heslo - rozbil ( niekto ) družstvá. Nebolo žiadne potom. Všetky svetlé zajtrajšky sa stali včerajšími. Že sa vrátila ľuďom pôda do možného užívania ani veľmi nebolo počuť. Dovolím si tvrdiť, že výpredaj družstiev bol dôsledkom vyššie spomenutého - vzťahu. Predaj všetkého možného, výpredaj zvierat a likvidácia. Tak kto koho vlastne likvidoval ? Našli sa aj takí, ktorí pochopili že poľnohospodárstvo znáša zlaté vajcia. Neboli to prebudení roľníci ( moji predkovia ) a gazdovia. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hovorím, nepochopili sme. Začal sa skutočný a bezprecedentný boj o formát poľnohospodárstva. Za rohom čakala spoločná poľnohospodárska politika a doma dobre vyzbrojená agrárna loby pohrobkov socialistického poľnohospodárstva. Stále žiadny problém.

Začalo sa v poľnohospodárstve podnikať. Podnikanie silne ovplyvnené a motivované štedrými dotáciami začalo prinášať ovocie. Zväčšujúce sa lány monokultúr, neschopnosť regulácie za účelom udržiavania krajiny a čuduj sa svete - nezáujem ľudí o vlastnú pôdu. Chýbajúce suroviny a spracovateľský priemysel. Chcel si postaviť fabriku pre vlastné spracovanie porovnateľnú so zahraničím - nemáš na to hygienu. Že to nie je pravda a prístup bol podvodom, Nemali sme staré ( nevyhovujúce ) a žiadne nové ( demagógom a kontrolám upresňujem, že hovorím o spracovaní vlastnej produkcie ). Mimochodom, táto úderka a baranidlo korporácií tu straší dodnes a úspešne lavíruje od vlády k vláde ( aj tej dnešnej ). Veď čo je najľahšie keď sa schyľuje k odhaleniu rozkrádania v rezorte - urobíme reality show o kontrole potravín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže, čo bude potom ? Spoločná poľnohospodárska politika čaká od roku 2023 a ďalšia kapitola. My sa nechystáme na zmenu, my chystáme, kto rozoberie dotácie. Ak bude ľuďom na vidieku smrdieť hnoj, vadiť kikiríkanie kohúta, hospodárenie na vlastnom dvore - potom bude koniec. Kým budú o Vašej existencii rozhodovať úradníci kalibrovaní na šikanu a pokuty, ťažko sa bude tento rezort rozvíjať. Ako niekedy na dereši. A ako by vyzeralo poľnohospodárstvo keby ... Tak ako všade v hospodársky vyspelých krajinách, moderné technológie, podpora verejnosti a štátu, rodinné hospodárenie, symbióza medzi bývaním a hospodárením a hlavne ekonomická a sociálna udržateľnosť, pokoj a solidarita medzi verejnosťou a štátom a ak nepovažujete Poľsko medzi hospodársky vyspelé krajiny tak portom ešte Poľsko - s prebytkom potravín pri 40 miliónoch obyvateľov.

Farma je dnes symbolom reality show, ale môže sa stať, že bude symbolom skanzenu, na ktorom budeme ukazovať deťom ako sa vyrábajú potraviny. Bremeno kolektivizácie bez vyriešenia problému nás zabije. Škoda, že pamäť národa je niekedy krátka. Trvale nás vodia za nos. A my národ holubičí - na dereš nejakému trkvasovi, ktorý nás bude učiť čítať a písať po Bruselsky. 

Dajme najprv šancu nadýchnuť sa skutočnému hospodáreniu na pôde, dajme do toho všetky prostriedky na inovácie a digitalizáciu. Netlačme na veľkých, podporme malých. Za normálnych podmienok, nemôže byť priemyselné poľnohospodárstvo efektívnejšie a už vôbec nie produktívnejšie v zmysle rôznorodosti.

Pretože dopyt rastie, bude prirodzená diverzifikácia a tak vytúžená potravinová sebestačnosť. Za jednej podmienky - potrebujeme spravodlivé a vymožiteľné právne normy. Nešikanujme a nestrašme pokutami. Nechajme vyrábať a spracovať potraviny na hospodárstve. Spotrebiteľ nepotrebuje ochranu veľkého brata byrokracie, administratívy a kontroly. Dnes už každý vie čítať a písať. Hlavne, že máme semafor - .už nebudeme ani čítať čo konzumujeme, už nám to určí - aplikácia.

Nedajme sa zabiť dôsledkami kolektivizácie. Nedajme sa oklamať vždy novými a novými víziami politikov a lobistov v oblasti poľnohospodárstva. Jednoducho sa vráťme tam, kde poľnohospodárstvo prestalo fungovať ako hospodárenie späté s pôdou, kde prestalo fungovať ako prirodzený mechanizmus výroby a zásobovania potravinami, kde prestalo fungovať ako ekonomická sila obyvateľstva, kde prestalo fungovať ako sociálny fenomén vidieka, kde prestalo fungovať ako najúčinnejší mechanizmus ochrany krajiny a a kde prestalo fungovať ako základňa potravinovej sebestačnosti - plnej špajze.

Funkčné a moderné poľnohospodárstvo je presne to tradičné, násilne likvidované kolektivizáciou, obohatené o technologické inovácie. To je jediný funkčný model poľnohospodárstva, ktorý sa rýchlo a flexibilne prispôsobí zmeneným požiadavkám. Ak sa nechceme dať zabiť, prestaňme tvoriť schémy a alternatívy splodené politickým a lobistickými záujmami. Obnovme sebavedomie slovenského poľnohospodárstva na jeho tradícii. 

MVDr. Ján Marton

Ján Marton

Ján Marton

Bloger 
  • Počet článkov:  141
  •  | 
  • Páči sa:  873x

Venuje sa 30 rokov rozvoju vidieka, potravinovému právu a kontrole potravín. Sleduje nezákonosť a nespravodlivosť pri likvidácii vidieka diskvalifikáciou miestneho hospodárstva. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu