Kontrola potravín alebo posedenia pri kávičke.

Autor: Ján Marton | 16.2.2021 o 15:15 | Karma článku: 3,93 | Prečítané:  416x

Od roku 2000 máme úradnú kontrolu potravín, ktorá vie, že máme bezpečné potraviny, ale nevie kde sú nebezpečné.

Slovenská úradná kontrola potravín je totožná s orgánmi štátnej veterinárnej správy. Je takmer nespochybniteľné, že všetky neprávosti v rezorte poľnohospodárstva neboli tak propagované a nemali takú popularitu, ako ponúkanie zabudnutých jogurtov po dobe spotreby v jednom alebo aj niekoľkých obchodoch. V konečnom dôsledku si kontrola prečítala len to, čo si môžeme prečítať všetci - dátum spotreby. Pompézne tlačové konferencie ministrov s prísediacim riaditeľom úradnej kontroly potravín, rodeným zväzákom a možno komunistom, ktorý sa nemení.

Nie je Vám niečo čudné ? Mne áno. Akoby som zažíval deja vu z čias totality, kde politická objednávka na nešírenie informácií bola meradlom. Fungovalo to. Ale dnes ?

Priznám sa, že nie je jednoduché zistiť, kde a kedy sa používajú podvodné potraviny. Ale práve preto je jediným kompetentným orgánom štátna veterinárna a potravinová správa. Ale ako môže efektívne vyhľadať ohrozujúce potraviny, keď práve, možno pri kávičke, v pohodlí registrovaného výrobcu preberá, aké máme bezpečné potraviny.

Krajiny spoločenstva prišli múdro na to, že podvody s potravinami sa dejú a treba ich nekompromisne odhaľovať. Preto vďaka týmto štátom a ich  aktívnym orgánom za odhalenie škandálov s posypovou soľou v potravinách, dioxínmi vo vajciach, konským mäsom v hovädzích hamburgeroch a pod., len my sme neprišli na nič múdrejšie - len drahú, rokmi opakovanú vianočnú kontrolnú akciu, kde sa zistilo u výrobcov, ktorý desať rokov pri kontrolách nemali žiadny problém, že vyrábajú perfektnú a zdravú  potravinu.

Áno, ten kto chce podvádzať nebude hľadať priamu cestu a informovať potravinovú kontrolu. Teda ak nebudeme aktívne vyhľadávať podvody s potravinami, je takmer isté, že sme ich prijímateľmi. Teda nie že nemáme nebezpečné potraviny, ale o nich nevieme alebo aspoň netušíme akých sú rozmerov. 

Práve v tom čase. keď možno pri kávičke u legálneho a registrovaného výrobcu preberali ich dobré hygienické podmíenky, valili sa k nám pre pekárenský, mäsový a ďalší potravinársky priemysel tony surovín, ktoré nikto nikde nechcel alebo v lepšom prípade nás zachránili od hladu. A plus tony prípravkov na báze chémie, bez ktorých by spracovateľský priemysel tieto tony surovín nevedel použiť. A plus samozrejme potraviny od výmyslu sveta pre obchodné reťazce.

Áno je pravda, že kontroly nemôžu byť diskriminačné, ale rovnako nemôžu byť neúčinné a neefektívne. Ak si pozriete stránku štátnej veterinárnej a potravinovej správy zistíte, že percentá zistení sa rovnajú super nízkej účinnosti a to ešte rátam zistenia typu silná námraza v mraziacom boxe, alebo vytečené tekutiny na regáloch s nápojmi, alebo vysypaná ryža pri uskladnení ryže alebo zbytky a omrvinky pri predaji pekárenských výrobkov, alebo roztrhaný obal na mrazených výrobkoch v predajnom boxe. Myslím, že všetko čo uvádzam je hlavne obeť možnosti výberu spotrebiteľom a aj ich niekedy nevhodnej manipulácie a preberania tovaru. Teda obrovský efekt za obrovské peniaze - verejné.

Okrem štatisticky a propagandisticky smerovaných prezentácií o bezpečnosti potravín, za ktoré vďačíme mimochodom prevádzkovateľom a nie kontrole, nič. Žiadna konkrétna informácia s ktorou by sa mohla štátna veterinárna a potravinová správa pochváliť v oblasti, ktorú od nej verejnosť očakáva.  Alebo aby som bol presnejší, nič o nebezpečných potravinách, nič o podvodoch, nič o škandáloch. Ak je zverejnená analýza, ktorá preukazuje porušenie predpisov, je dávno skonzumovaná. A stále dookola, stovky kontrol bez výsledkov a žiadne účinné odhalenie podvodu. 

Nie vážení, toto nie je blog  o potravinovom semafóre. Naopak, toto je blog o našich bezprecedentných administratívnych výmysloch smerovaných proti slovenským potravinám, ich diskriminácii, o zbytočných fyzických kontrolách regulárnych výrobcov, o nekontrolovanej organizácii úradnej kontroly potravín, kalibrovanej na posedenie pri croissantoch a kávičke 

Vďaka rôznym schémam predchádzajúcim možnosť výroby potravín sa ľudia dozvedajú o tom, že bez kolaborácie nebudú vyrábať nič. Všetci sme zajatcami tejto administratívnej mašinérie, ktorá nedovolí žiadny rozvoj malého a rodinného  produkovania potravín bez ultrahygienických požiadaviek. Pozor, som posledný, ktorý má niečo proti hygiene, problém je ten, že výroba potravín si žiada viac znalostí o možných rizikách ako o znalosti šikany. Viac schopnosti primeranosti ako opičenie sa po gigantoch s neobmedzenými finančnými možnosťami. A možno som práve trafil, klinec po hlavičke.

A sme znova na začiatku. Bizardnosti na úkor odhaľovania podvodov a škandálov, šikanovanie a zdržiavanie regulárnych výrobcov, posúvanie úradnej kontroly potravín nad zodpovednosť prevádzkovateľov, nekontrolovateľná a nekontrolovaná efektívnosť a účinnosť. Neustály boj o prežitie medzi kontrolnými úradmi. To je slovenská úradná kontrola potravín. Podobnosť s realitou je čisto náhodná.

 

MVDr. Ján Marton

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kto by mohol nahradiť Matoviča? Tlak by museli vyvinúť aj vlastní

Dôležité bude aj to, na čiu stranu sa postaví Sme rodina.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Žijeme to, čoho sme sa najviac báli

Dnes nikto nechce od nás recept, len tragické poučenie, aby nezopakovali naše chyby.


Už ste čítali?